Čaute, decká,

mesiac marec preletel ako nič a jar sa ešte vždy nenašla. A tak miesto pobehovania za loptou  po trávičke, hľadania prvých kvietkov a chytania prvých jarných slnečných lúčov netrpezlivo prepíname kanály na telke, unudene hráme PC hry a stále sme nepokojní. Niečo nám chýba a všetko nás nudí. A čo takto vyskúšať – knihu?

Čudujete sa? Vyskúšajte. Veď môžete využiť aj novodobú knihu – e-knihu. Oproti klasickej papierovej má aj niektoré výhody – nemusíš sa vzdialiť od počítača, netreba ich ukladať na poličky a utierať na nich prach, sú ľahké, nemusíš ísť do kníhkupectva,...

Priznám sa, mňa viac lákajú knihy klasické – papierové, aj keď vlastne ani tie nie sú pôvodné. Veď prví ľudia zanechávali odkazy o svojom živote na stenách jaskýň a skál v podobe obrazov.

Prevrat priniesli Sumeri, ktorí vynašli písmo. Neboli to slová, hlásky, či písmená, ale boli to znaky, ktoré boli veľmi zložité. Preto v staroveku vedeli písať len kňazi a pisári. V tomto období vznikali aj prvé knihy. Mali podobu kamenných dosák či papyrusových zvitkov.

Neskôr v stredoveku vznikali moderné  papierové knihy, ktoré ručne prepisovali a maľovali kňazi. Tieto knihy ale boli veľmi drahé, a preto si ich chudobní ľudia nemohli dovoliť. 

Druhý prevrat nastal v roku 1443, keď vynálezca Johann Gutenberg vynašiel kníhtlač. (Aj keď čosi podobné poznali v Číne už v 8.storočí!) V krátkom období vychádzalo množstvo kníh.

Ľudia tak strácali prehľad, a preto začali zhromažďovať a sústreďovať knihy na jedno miesto - začali zakladať knižnice. (Aj keď prvá knižnica vznikla už v staroveku, v čase Alexandra Veľkého v Alexandrii.) Knižnice sa tak stali samozrejmou súčasťou miest, či veľkých univerzít. 

V roku 1943 objavili robotníci v Bulharsku, pri kopaní kanálu, starovekú hrobku s nástennými maľbami. Vnútri sa nachádzala pravdepodobne najstaršia niekoľkostranová kniha na svete. Má šesť strán, ktoré sú vyrobené z pravého zlata a je v jazyku Etruskov, ktorí sa usídlili v Taliansku asi pred 3000 rokmi p.n.l. Aj keď existujú aj staršie písomností, len táto sa podobá na knihu - na kraji je zviazaná ako novodobá kniha. Znázorňuje obrázky jazdca, morskej panny a niekoľkých bojovníkov.

Cena kníh je veľká. Najcennejšie sú tie najstaršie. Ale nemusí to byť vždy tak. Pre mňa má cenu každá knižka. Pri mnohých si pamätám, kedy som ju kupovala, pri iných od koho som ich dostala. A najviac sa teším z kníh, v ktorých mám napísané venovanie. Napríklad od mojej babičky, ktorá mi knižky kupovala na všetky sviatky a to aj napriek tomu, že sama chodila do školy len 3 zimy.

Nuž čo, láske ku knihám sa nedá naučiť, tú získavaš počas svojho života vďaka svojim rodičom, učiteľom ale i priateľom.

Tak teda otvorme knihu, začítajme sa do príbehov, nájdime si v nich nových priateľov. Vitajte vo svete fantázie.

Nezabudnite sa pochváliť vašou naj knihou.