„Jar ide, jar ide, slnko vyjde.
Tam poniže mlyna, tam hustá vrbina,
dážď ju pokropuje, vietor povieva
a halúzky na stromoch rozvíja.“

Podľa kalendára sa jar začína dňom jarnej rovnodennosti a symbolickým vynesením zimy z chotára. Na Smrtnú, inde na Kvetnú nedeľu, pripravili dievčatá slamenú figurínu, ktorú obliekli do ženských šiat, spievajúc ju nosili po dedine a nakoniec ju hodili do vody alebo spálili. Tieto figuríny sa volali „Morena“, „Marjena“, „Kiselica“, „Kiseľova žena“ a predstavovali zimu alebo obeť, ktorú ľudia obetovali zime.

Na Kvetnú nedeľu ľudia svätili rozvité vŕbové prútiky – bahniatka, ktoré sa neskôr používali na liečenie chorých, pri búrke sa dávali do ohňa, aby do domu neudrel blesk, ochraňovali dom pred pohromou a chorobami.

Na Zelený štvrtok sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu. Ten mali chrániť pred strigami kríže, ktoré sa robili kolomažou na dvere stajní. Podobnú úlohu mali aj „rapkáče“, s ktorými behali hlavne deti po dedine a tiež vyháňali zlé sily.

Na Veľký piatok sa najmä dievčatá kúpali v potoku, aby boli krásne, nemali žiadne kožné choroby a boli po celý rok zdravé. To sa však muselo diať pred východom slnka, lebo vtedy mala voda zázračnú moc.

V nedeľu ráno po omši dávali ľudia posvätiť jedlá, najmä obradný koláč, zvaný na východnom a strednom Slovensku „paska“, ale aj vajíčka, maslo, šunku či klobásku.

Veľkonočný pondelok bol a ešte stále je tým najkrajším dňom a to hlavne pre mládež. Chlapci chodili od rána po oblievačke, kúpačke a inde šibačke. To sa robilo preto, aby dievky boli zdravé a pekné celý rok. Za to ich štedro pohostili a obdarovali zdobenými vajíčkami – kraslicami. Večer sa zvyčajne konala tanečná zábava- veselica.

Nesmieme zabudnúť, že jarné obdobie je dôležité aj pre poľnohospodársku prácu. Prvýkrát sa vyháňa dobytok na pašu, vyorie sa prvá jarná brázda na poli a prichádzajú na svet mláďatká zvierat. Stromy sa zaodejú do zelených šiat, oteplí sa a celá príroda ožije vtáčím spevom.