Ahoj, deti!

Juj, aká som unavená! Ledva žijem! Čudujete sa prečo? Lebo už je po tom. Po čom? Neviete? Neverím vám.

Určite ste si všimli, že v posledných dňoch sa voľajako podozrivo ligotali okná, stromy zvedavo do nich nakúkali a neveriacky krútili hlavou nad vôňou, ktorá sa šírila z každého bytu. Keby len to, ale vyzeralo to, že sa do bytov presťahovali všetky jarné farby. Usadili sa nielen vo vázach, ale zaplnili i kvetináče, ktoré rozkvitli pestrými kvetmi . Najčudnejšie však bolo, že všetky kvietky mali rovnaký tvar – podobali sa na vajíčka.

Vo dvoroch dôležito kráčali sliepky, akoby si boli vedomé svojej úlohy – zásobiť kuchyne čerstvými vajíčkami. Potoky zvedavo načúvali chlapčenským rečiam o vŕbach a prútikoch, dozvedali sa o ich povinnosti navštíviť všetky susedky a spolužiačky, ale i o tom, kde sa stretnú a odkiaľ začnú.

Dievčatá sa vonku takmer neobjavovali. Všetky sedeli doma a spolu s mamičkami a babičkami premieňali vajíčka na kraslice, zdobili stoly aj poličky symbolmi jari, tajnostkársky sa usmievali. Všetci sa náhlili, vzdychali a počítali dni, kedy sa to začne.

A dnes je už po tom. Napíšete alebo mi nakreslite, ako sa volajú práve skončené sviatky a aj to, ako ste ich prežili vy.